Chlamýdie

Chlamydia trachomatis, ktoré vyvolávajú infekcie močovopohlavného a reprodukčného systému
Chlamydia pneumoniae, ktoré postihujú najmä horné a dolné dýchacie cesty

Chlamýdie žijú vo vnútri buniek, v ktorých sa môžu nachádzať v 2 formách ako aktívne, rýchlo sa množiace chlamýdie a ako pasívne, pomaly sa množiace alebo „spiace chlamýdie“. Unikátny dvojfázový vývojový cyklus chlamýdií je odlišný od všetkých ostatných mikroorganizmov. Chlamýdie vo vnútri infikovaných buniek sa pomerne rýchlo množia. V jednej infikovanej bunke môže byť až 10 000 chlamýdií.

Na druhej strane chlamýdia môže svoje množenie na dosť dlhý časť spomaliť alebo zastaviť. Za určitých okolností sa môžu zmeniť na atypické kryptické telieska, ktoré sú schopné perzistovať vo vnútri hostiteľskej bunky rôzne dlhý čas, čím spôsobujú chronickú dlhodobo trvajúcu infekciu. Po ukončení životného cyklu chlamýdie usmrtia infikovanú bunku a napádajú nové bunky.

Prejavy infekcie

Prejavy chlamýdiových infekcií sú rôzne. Veľká časť pacientov nemá žiadne ťažkosti – až 95% mužov a asi 30-50% žien.

Chlamydia trachomatis

Najčastejším prejavom infekcie Chlamydia trachomatis u žien sú bolesti v podbrušku, zmena charakteru výtoku, znížená chuť k sexuálnemu životu. Bolesť v podbrušku je väčšinou tupá a môže byť prechodná, ale i trvalá. Chlamýdie však môžu spôsobovať prakticky všetky druhy gynekologických ťažkostí. Chlamýdie najmä v období akútnej infekcie spôsobujú štípanie a pálenie pri močení. Chronická (dlhotrvajúca) chlamýdiová infekcia spôsobuje aj zrasty v brušnej dutine spojené s bolesťou, častokrát pri pohybe, niekedy môžu byť zrasty aj v miestach, kde sa nachádza žlčník alebo pečeň. Infekcia chlamýdiami môže zmeniť charakter menštruačného cyklu.

Prejavom chronickej chlamýdiovej infekcie môže byť neplodnosť spôsobená zmenami vo vnútorných rodidlách, najmä nepriechodnosťou vajíčkovodov a zmenami sliznice maternice, vo vzácnych prípadoch môže dôjsť aj k vzniku mimomaternicového tehotenstva.

U mužov infekcia chlamýdiami často prebieha bez klinických prejavov, najčastejším klinickým prejavom je pálenie a štípanie pri močení. Vyskytuje sa však i bolesť v oblasti prostaty a semenníkov, poruchy močenia. U časti pacientov vznikajú poruchy v sexuálnom živote a tvorba protilátok proti spermiám.

Môžu sa vyskytnúť aj prejavy mimo pohlavného a močového systému. Najčastejšie je to bolesť kĺbov spojená s ich opuchom niekedy aj s horúčkou a zápal spojoviek.

Chlamydia pneumoniae

Chlamydia pneumoniae vyvoláva infekcie dýchacích ciest – od zápalu hrdla, dutín, stredného ucha až po zápal priedušiek a zápal pľúc. Veľmi často je vyvolávateľom infekcií dýchacích ciest – vo veku 14 rokov prekonalo viac ako 80% detí aspoň raz chlamýdiovú infekciu. Najzávažnejšou formou chlamýdiovej respiračnej infekcie je zápal pľúc.

Predpokladá sa vzťah Chlamýdií k mnohým iným ochoreniam – skleróze ciev a infarktu srdca, niektorým ochoreniam centrálneho nervového systému (sclerosis multiplex, Azheimerova choroba). Chlamýdie sú častokrát usídlené v dýchacích cestách pacientov s alergiou, astmou a chronickými ochoreniami pľúc.

Diagnostika

Laboratórna diagnostika

Priamy dôkaz spočíva v jednoznačnom potvrdení výskytu chlamýdií v mieste infekcie. Nepriamy dôkaz spočíva v dôkaze protilátok proti chlamýdiám v krvi alebo v mieste infekcie. Protilátky sa takmer vždy vyskytujú až po 10 dňoch od začiatku infekcie, teda nedajú sa zistiť v čase, keď má pacient akútnu infekciu.

Pri podozrení na poškodenie kĺbov chlamýdiou je vhodné vykonať vyšetrenie kĺbovej tekutiny (po vpichu – punkcii) na prítomnosť chlamýdií.

Biorezonančná diagnostika

Biorezonančná diagnostika a diagnostika pomocou elektroakupuktúry podľa Volla, predstavuje doplnkový prostriedok, ktorým sa dá zistiť akútna aj chronická chlamýdiová infekcia.

Chlamýdie nemajú bunkovú stenu, preto na ne nezaberá antibiotická liečba na báze penicilínu, amoxicilínu. Protilátky sa tvoria až po 10 dňoch. Kultivácia zo steru nie je vždy vykonaná, a nie každá kultivácia s negatívnym výsledkom znamená neprítomnosť chlamýdií, pretože tie sa vyskytujú vnútri buniek a vo vzorke steru nemusia byť zachytené. Často môžu byť akútne respiračné ochorenia nesprávne vyhodnotené ako vírusové, pretože na ne nezaberajú antibiotiká (napr. spomínaný amoxycilín) a na chlamýdie sa nemyslí.

Liečba chlamýdií

Medikamentózna liečba chlamýdií

V liečbe chlamýdiových infekcií sa využívajú najmä makrolidové antibiotiká, tetracyklíny a chinolóny.

Najdokonalejším preparátom sa dnes javí azitromycín. V liečbe opakovaných alebo chronických infekcií je vhodná 2-3 týždňová liečba. Chlamýdie v dýchacích cestách sa často vyskytujú spolu s inými baktériami. Chlamýdiové infekcie u astmatikov, u pacientov s chronickými chorobami (najmä srdca) a u pacientov s ochoreniami dýchacích ciest si vyžadujú často niekoľkotýždňovú liečbu s kombináciou antibiotík.

Po liečbe je s odstupom asi jedného mesiaca potrebné skontrolovať jej účinnosť, najlepšie vyšetrením výteru z miesta infekcie alebo moču.

Biorezonancia ako podporná terapia

Ako účinná alternatíva, resp. v ideálnom prípade ako podporná terapia k antibiotickej liečbe, hlavne pri chronických chlamýdiových infekciách, sa javí biorezonančná terapia. V tomto prípade je biochemické pôsobenie doplnené o biofyzikálne pôsobenie proti pôvodcovi ochorenia. V akútnej fáze, ak je laboratórne potvrdená prítomnosť chlamýdií, tak nie je nevyhnutná celková diagnostika, potrebné sú zväčša 2-3 terapie. V prípade, ak predpísaná antibiotická liečba je kratšia ako 2-3 týždne vzniká, riziko, že chlamýdiová infekcia prejde do chronickej infekcie. V prípade chronickej infekcie je potrebná aj celková biorezonančná diagnostika, pretože k chlamýdiám sa môžu pridružiť ďalšie patogény, a je potrebné zacieliť terapiu aj na prípadné funkčné zmeny tkanív a orgánov spôsobené chlamýdiovou infekciou.

Následky

Neliečená chlamýdiová infekcia sa považuje za najčastejšiu príčinu neplodnosti, môže viesť k napadnutiu ďalších tkanív vrátane nervov, mozgu, očí, svalov, kĺbov, výstelky krvných ciev a dokonca aj imunitného systému.